Čo sa stane, keď šachista "spadne na čas"
O tom, prečo sú šachové hodiny dôležité, alebo aj o tom, čo znamená, keď šachista „spadne“.
Predstavte si dvoch šachistov, ako si po rannej kávičke podajú ruky, potiahnu svoj prvý ťah a partiu dohrajú... tesne pred polnocou! Takto nejako mohol vyzerať zápas medzi Howardom Stauntonom a Pierrom St. Amantom. Písal sa rok 1843.
Od polovice 19. storočia sa začali snahy skrátiť šachové zápolenia. Prvé šachové hodiny boli niečo ako presýpacie hodiny, pričom hráč, ktorý prekročil čas, neprehral, ale – musel zaplatiť pokutu!
Neskôr, od roku 1880, sa začali používať mechanické hodiny, ktoré boli predchodcami dodnes známych analógových hodín.
Šachové hodiny sú na začiatku partie nastavené tak, aby sa ich spustením začal odpočítavať čas jedného z hráčov. Keď biely potiahne svoj prvý ťah, stlačí tlačidlo na svojej strane hodín, jeho čas sa zastaví a spustí sa, naopak, čas súperovi.
Ten potiahne, stlačí tlačidlo a spustí opäť čas svojmu súperovi. A takto to ide až do skončenia partie. Zavedením časového limitu pre obidvoch hráčov sa dosiahlo to, že šachová partia netrvá neúmerne dlho (napríklad 14 hodín ako vo vyššie uvedenej partii z roku 1843), a jednak sa zaviedol nový spôsob ukončenia partie – prekročením času.
Ak šachista povie, že „spadol“ alebo prehral „na čas“, znamená to iba toľko, že prehral, pretože prekročil svoj časový limit.
Skoršie narodení šachisti budú mať isto v pamäti analógové hodiny značky Jantar, ikonické biele hodiny s čiernymi „čudlíkmi“, ktoré mali nad obidvomi ciferníkmi malú červenú vlajočku.
Tá sa ku koncu časového limitu neúprosne dvíhala a dvíhala a dvíhala... až kým ju minútová ručička neprinútila urobiť voľný pád, kratučko sa zatriasla a stíchla. A potom zväčša prišiel tradičný výkrik súpera: „Spadla!“. A to pre vás znamenalo neveselý koniec partie – prehra na čas.
Prvé digitálne šachové hodiny uzreli svetlo sveta v roku 1970, keď ich vynašiel študent na univerzite v Cornelli. A to všetko zmenilo šachovú partiu.
Šachové hodiny si môžete pozrieť digitálne alebo analógové.
Autorka: Niki Vrbová, ženská FIDE majsterka v šachu
Páčil sa Vám článok? Neváhajte ho zdieľať s Vašími priateľmi.
