Aron Nimzowitsch Chess Praxis

Podrobný popis

Vydanie 2007
Počet strán 215
Formát A5
Jazyk anglický

Vynikajúca zbierka najlepších hier Arona Nimzowitscha s komentárom samotného velikána, ale je to ešte viac. Nimzowitsch a jeho hypermoderné myšlienky mali obrovský vplyv na moderné šachové myslenie. Nimzowitsch svoje názory prvýkrát vyložil v knihe Môj systém. V nadväzujúcej knihe Chess praxis ukázal a vysvetlil, ako jeho koncepcie fungujú v jeho vlastných partiách.

Aron Nimzowitsch bol jedným z najväčších šachistov 20. a 30. rokov 20. storočia, zaradený hneď za slávnych majstrov sveta Alechina a Capablancu. Jeho povesť ako autora je ešte vyššia.

Predslov

Moderný majster nie je tajnostkár. Rovnako ako v akomkoľvek inom umeleckom smere, pozičná hra stojí na technike, a techniku sa dá naučiť – o tom je táto kniha a toto je dôvod jej vzniku. Kniha sa snaží naučiť pozičnú hru: láskavo a do hĺbky vysvetlím stratagemy, ktoré som naznačil vo svojej prvej práci, a tie budú ilustrované partiami. Kniha je pritom úplne nezávislá od „My System“, pretože sa predpokladá, že čitateľ nemusí poznať princípy uvedeného systému. V prípade potreby sú tieto princípy stručne vysvetlené. Na slová ako „profyláxia“ či „nadmerná ochrana“ si netreba zvykať – len sa naučte, čo znamenajú.

Kniha je cenná aj ako zbierka partií. Obsahuje, okrem tých publikovaných v My System a The Blockade, 109 mojich najlepších partií. Čo sa týka rozloženia knihy: vyhol som sa sebapochvale. Dospel som k záveru, že táto chyba, pochádzajúca z pseudoklasického obdobia a stále populárna, je rovnako nevhodná ako kedysi oslavované varianty 3...c5 a podobne. Sebapochvala je prípustná iba vtedy, keď je uznanie nespravodlivo upreté.

Tentoraz som pripravil množstvo indexov. K podrobnému obsahu pribudol aj index partií a otvorení. Pri rozdeľovaní materiálu bolo nemožné prekročiť všeobjímajúce koncepty ako „centralizácia“ či „zdržanlivosť“, a preto som zaradil aj index „guerrilla taktík použitých v partiách“. Nie je možné byť úplný, ale kto chce, môže sa do týchto „prvkov“ (súbor, predposunutý pešiak atď.) ponoriť hlbšie.

A nakoniec: rád by som každú partiu doplnil štyrmi až piatimi diagramami, aby sa uľahčilo prehrávanie často zložitého spletenia variantov. Dnes je však módne byť „štíhly“ – a prehľadnosť je heslom. Odporúčam jednoduchú a overenú metódu: pri prehrávaní partie používajte dve šachovnice (alebo jednu a prenosnú). Jednu partie držíte na jednej šachovnici a analýzu sledujete na druhej – je to jednoduchšie, než sa zdá, a neprídete o zaujímavé varianty.

Myslím, že tým bolo povedané všetko a kniha je pripravená pre verejnosť.

August 1928
Autor